Ako sa to všetko začalo?

Ahojte!

Naozaj som sa dlho rozhodovala, či má význam písať blog. Rozmýšľala som o výhodách, nevýhodách a o všetkom čo blogovanie prináša. Naozaj som sa nevedela rozhodnúť, ale dnes sa stalo niečo čo ma presvedčilo: Možno poznáte ten pocit, keď na niekoho už úplne zabudnete a odrazu vidíte napr. na facebooku, že je ten dotyčný človek prihlásený, zvažujete, či má význam mu napísať, zvažujete, čo vám povie a či tam nebude iba to hlúpe "Zobrazené"! Nakoniec si poviete a uvedomíte, že to naozaj nemá význam, iba by ste sa znova vrátili do toho kolobehu, kedy by ste sa cítili smutný a každý večer nemohli zaspať práve kvôli človeku, ktorý ani nevie, že existujete. Rozhodnete sa preto dať si do uší slúchadlá, zapnete si pomalú a smutnú pesničku, začnete točiť koliečkom na myške a prezerať si aké to bolo, keď ste ešte boli spolu. Potom sa vám začnú tlačiť slzy do očí, keď si spomeniete na ten pocit, že už to s ním/ňou nezažijete nikdy. Jediné čo v tej chvíli  potrebujete je niekoho, kto by vás vypočul, kto by vám povedal, že bude lepší/lepšia a že všetko bude znova také ako predtým! Potrebujete pomoc!... 

Presne toto sa mi dnes večer stalo a naozaj som nevládala, všetko ma bolelo, stekali mi slzy po tvári a nedokázala som sa už ani pozrieť na tú hlúpu obrazovku, na ktorej svietil ten chat, ktorý mi iba všetko pripomínal. Chcela som niekoho, komu by som mohla napísať a povedať mu všetko. Ale nikto koho som mala v priateľoch online, mi nebol tak blízky a nepoznal ma. Mala som potrebu to napísať na papier a nechať to ísť. Znova sa postaviť na nohy! Chcela som už konečne spať, ale jednoducho to nešlo. Postavila som sa z postele a išla si po papier. Príšerne sa mi triasli ruky a ako som sa postavila jednoducho som sa ešte viac rozplakala, sadla si na zem a plakala. Po 5 minútach som sa konečne postavila a utrela si slzy. Vtedy som si povedala, že to takto už ďalej nejde, musím s tým prestaň a musím sa vrátiť do normálu. Ale ako? Asi 2 hodiny som uvažovala ako sa dostať z tejto slepej uličky. Potom ma napadlo, že by nebolo zlé, začať robiť blog, možno to nebude úplne komunikácia s ľuďmi z môjho okolia, ale budú to ľudia, ktorí sú mi podobní. Zapla som teda počítač a posadila sa. 

Musím priznať, že som vôbec netušila aký názov mám dať tomuto blogu. Hľadala a skúšala som všeličo. A nakoniec ma napadlo "value". Toto slove v preklade z angličtiny znamená hodnota. Možno by bolo fajn, uvedomiť si pri čítaní týchto hlúpostí, čo tu píšem, že máme určité hodnoty a možno by bolo fajn vedieť, akú má pre nás hodnotu náš život, aby sme si ho viac vážili.

Sama veľmi dobre viem, že život je pre mňa ako váha. Raz sme dole a raz zas hore! Jednoducho to tak je u každého z náš! Možno sa teda vážne zamyslime, či sa treba trápiť takými ľuďmi, ktorí o nás vôbec nestoja! Načo budeme plakať pre tých, ktorý nám len hlúpo prikývnu a ďalej si nás ignorujú. 

Chcem, aby ste tomuto dali koniec! A týmto blogom vám teda chcem ukázať, že život nieje len tma! Raz sa predsa musí objaviť slniečko a úsmev na našej tváričke! :)

Zuzka.